Oľga prekrásna - krutá pomstiteľka vysvätená cirkvou

Autor: Andrej Miko | 8.11.2012 o 15:16 | (upravené 9.11.2012 o 12:38) Karma článku: 6,21 | Prečítané:  338x

Vo všeobecnosti máme za to, že svätci vysvätení cirkvou šírili lásku, dobro, konali zázraky, alebo sa obetovali pre vieru. No niekedy cirkev vyhlásila za svätých ľudí, ktorých život bol naplnený pomstou a krutosťou.

Svätá Oľga, zvaná prekrásna, vládkyňa Kyjevskej rusi  (Ольга Прекрасна, Olga the Beauty)Svätá Oľga, zvaná prekrásna, vládkyňa Kyjevskej rusi (Ольга Прекрасна, Olga the Beauty)
Oľga bola manželkou kyjevského kniežaťa Igora. Vďaka nevídanej kráse bola nazvaná Oľga prekrásna. Igora postihol smutný osud, ktorému sám dopomohol svojou chamtivosťou a spupnosťou. Prišiel medzi národ nazývajúci sa Drevľania (ich názov možno odvodiť od slova drevo s ktorým boli obyvatelia spätí, keďže po celej krajine sa rozprestierali lesy) a žiadal po druhýkrát v jednom mesiaci zaplatiť dane. Starešinovia sa ho pýtali prečo, keď mu daň už zaplatili. Igor trval na svojom a obyvatelia mu začali nosiť k nohám cennosti a dobytok. Potom ohli v kmeni dve brezy , pevne priviazali jednu Igorovu nohu k jednej a druhú k druhej breze. Potom stromy uvoľnili aby sa vymrštili a Igora roztrhli na dvoje. Keď sa to Igorova manželka Oľga dozvedela, premohol ju smútok za milovaným mužom. Miesto trúchlenia ale vzkypela hnevom a prisahala krutú pomstu, ktorú aj úspešne vykonala. Do histórie sa zapísala štyrmi pomstami, po poslednej ostali vypálené mestá, územie s preživšími obyvateľmi bolo pripojené ku Kyjevskej rusi a Drevľania zmizli z mapy sveta. Prvá pomsta: Po Igorovej smrti, priplávali po rieke do Kyjeva drevľanskí šľachtici s ponukou na sobáš. Žiadali Oľgu, aby sa vydala za ich princa Mala. Oľga miesto odpovede dala vykopať hlbokú jamu, do nej dala hodiť loď aj s pytačmi a nechala ich pochovať za živa. Osobne sa toho zúčastnila a vychutnávala si svoju pomstu. Sledovala ich z okraja jamy a prihovárala sa k nim počas toho ako na ich hlavy bola hádzaná zem. Druhá pomsta: Poslala odkaz drevľanskému princovi Malovi, že prijíma ponuku na sobáš. Žiada ho aby poslal po ňu svojich najurodzenejších šľachticov aby jej robili svadobný doprovod. Princ poslal za Oľgou ako pytačov svojich najvýznamnejších mužov, ktorí spravovali krajinu. Po ich príchode ich čakalo Oľgine vrelé privítanie a kúpeľ na odpočinutie si po dlhej ceste. Keď boli pytači v ruskej saune, dala Oľga zamknúť dvere a saunu zapáliť. Všetci zhoreli zaživa. Tretia pomsta: Oľga so svojím vojskom (družinou) prišla do zeme Drevľanov, aby vykonala smútočnú tryznu na hrobe svojho manžela. Jej sluhovia opili prítomných hostí a Oľga zavelila vojakom aby ich rozsekali. Pobili ich viac ako 5 tisíc. Štvrtá pomsta: O rok neskôr Oľga tiahla proti Drevľanom so svojím vojskom a v bitke ich porazila. Obliehala ich hlavné mesto Izkorosten (v preklade doslova z kôry stena, pretože bolo obkolesené hradbami postavenými z kmeňov stromov), ale nevedela ho dobiť. Obkľúčení prosili o milosť a sľubovali bohaté výkupné za ich životy, pýtali sa čo by jej mohli darovať aby sa nad nimi zľutovala. Oľga si premyslela svoju odpoveď. Za každého obyvateľa si vypýtala tri holuby a tri vrabce. Obyvatelia boli prekvapení takýmto želaním, ale aj natešení, lebo v blízkych lesoch boli kŕdle týchto vtákov. Onedlho splnili Oľgine želanie a čakali čo sa stane. Tá rozkázala na nohy vtákov prilepiť kusy látky napustenej sírou a zapáliť. Trýznených vtákov vypúšťali nad mesto. Tie v ich trápení nemohli doletieť ďaleko a pristávali na stromoch a strechách domov. Celé mesto ľahlo popolom. Na utekajúcich z horiaceho mesta čakali kyjevskí vojaci. Prežil málokto, Drevľania ako národ zanikli a tí ktorí prežili stali sa obyvateľmi Kyjevskej rusi. Oľga aj neskôr odmietala všetky návrhy na sobáš, ktorých prichádzalo vďaka jej moci a kráse mnoho a ostala samostatnou panovníčkou Kyjevskej rusi, vládla aj za svojho syna Sviatoslava, ktorý bol neustále na vojenských ťaženiach. Bola prvým ruským panovníkom, ktorý prijal kresťanstvo a postaral sa o jeho šírenie po ruskej zemi. Prijala krstné meno Helena a jej krstným otcom sa stal byzantský cisár Konštantín VII. Ten si ju chcel vziať za manželku ale odmietla s odôvodnením, že by porušila zákony cirkvi, keby sa vydala za krstného otca. Začala stavať chrámy, pomáhala chudobným a spravodlivo súdila. V roku 1547 bola ruskou pravoslávnou cirkvou vyhlásená za svätú.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

SVET

Rakúskym prezidentom bude holandský šľachtic z Ruska

Tiahnuce sa voľby vyhral Alexander Van der Bellen.


Už ste čítali?