Americké voľby

Autor: Andrej Miko | 7.11.2012 o 10:12 | (upravené 9.11.2012 o 12:47) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  111x

Najsilnejšia krajina na svete si volí svojho najsilnejšieho muža. Šťastie že je demokratická. Ale je spravodlivé, keď americký volebný systém neprisudzuje každému volebnému hlasu rovnaký význam? Je skutočne demokratické ak môže zvíťaziť kandidát za ktorého hlasovalo menej ľudí?

Americký volebný systém je kombináciou priamych a nepriamych volieb, hlasujú síce jednotliví občania, avšak o výsledku nerozhoduje celkový počet hlasov voličov, ale počet hlasov tzv. voliteľov. Kto sú tí "volitelia". Nie sú to reálne osoby, takže ten názov je dosť zmätočný. Celkový počet voliteľov je tvorený počtom členov snemovne reprezentantov (435), senátu (100) + traja za Washington DC. Spolu teda 538 tzv. voliteľov sa rozdelí na jednotlivé štáty podľa aktuálneho počtu ich obyvateľov. Cenzus sa vykonáva raz za 10 rokov. Výsledok volieb v jednotlivých štátoch je založený na princípe víťaz berie všetko. Uvediem príklad: ak by v Texase získal republikánsky kandidát 51% hlasov a demokratický 49% hlasov, plný počet hlasov tzv. voliteľov (v súčasnosti má texas silu 38 voliteľských hlasov) by dostal republikánsky kandidát a všetky hlasy za demokratického kandidáta by boli stratené. Presne naopak je to v Kalifornii, tam prepadnú všetky republikánske hlasy. Voličské preferencie sú dlhodobo tak stabilné, že z päťdesiatych štátov je len asi 10 takzvaných swing states, v ktorých sa mení výsledok volieb. V ostatných štátoch dlhodobo nedochádza k zmene voličských preferencií. Teda nie je reálna šanca aby v Kalifornii vyhral republikán a v Texase demokrat. Preto sú volebné kampane orientované iba na tých približne 10 štátov v ktorých sú sily demokratov a republikánov vyrovnané alebo sa menia. Zamýšľam sa preto, aký dôvod má priaznivec demokratov v Texase a rebublikánov v Kalifornii,ísť voliť , keď tieto hlasy v každých voľbách prepadnú. Voličské základne sú tak stabilné, že obe strany majú vždy istých cez 220 hlasov voliteľov, hrá sa teda o získanie väčšiny zo zvyšnej zhruba stovky hlasov, teda sa vedie zápas o približne 50 tzv. voliteľských hlasov. Voliči v stabilných štátoch majú len symbolický hlas, skutočne dôležité sú hlasy v tých premenlivých štátoch a na ne sa zameriava celá volebná kampaň. Je to spravodlivé, keď desiatky miliónov hlasov prepadnú a o výsledku volieb prezidenta tristomiliónového národa môže rozhodnúť niekoľko stotisíc hlasov z určitých štátov? Nevytvára to priestor na kupovanie hlasov? Marketingové firmy podieľajúce sa na kampani vedia ako získať hlasy voličov. A mám pochybnosti, či len čestným spôsobom, keď sú v tom také peniaze. Posledná kampaň stála podľa oficiálnych zdrojov 2 miliardy dolárov. PS: Vo voľbách v roku 2000 získal George W. Bush 271 voliteľských hlasov a tesne vyhral nad Alom Gorom. Busha volilo 50,460,110 voličov, Al Gore získal 51,003,926 hlasov.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

SVET

Rakúskym prezidentom bude holandský šľachtic z Ruska

Tiahnuce sa voľby vyhral Alexander Van der Bellen.


Už ste čítali?